Jak zlepšit komunikaci mezi generacemi v pracovních týmech
Ať už to vnímáme pozitivně nebo ne, mladá generace se začíná postupně začleňovat do pracovního procesu. Začíná tvořit nedílnou součást našich pracovních týmů. Je však jiná, než my. Jaké možnosti máme, abychom této generaci porozuměli a našli „společnou řeč“? Jak pozvednout její potenciál, který bezpochyby přinese užitek týmu jako celku? Jak vytvořit a vést efektivně fungující pracovní tým, v němž jsou zastoupeny různé věkové kategorie?
Mnohí z nás pracovali, alebo stále pracujú v technicky založených tímoch. Napriek tomu, že vtedajšie školstvo z nás nepochybne vychovalo výkonných zamestnancov a špecialistov vo svojom odbore, v rámci vzdelávacieho procesu nám neboli poskytnuté informácie, ako byť odborníkmi v oblasti líderstva a vedenia tímov. Avšak táto oblasť je – ihneď po odbornosti – kľúčová pre úspešnú a efektívnu realizáciu akéhokoľvek projektu.
Úspešnosť inžinierskych projektov vo svojej podstate je priamo úmerná schopnosti manažéra a lídra v jednej osobe vytvoriť efektívne fungujúci tím, kde každý člen tímu presne vie, čo konkrétne sa od neho očakáva a zároveň má dostatok informácií na to, aby vedel, ako má daný výsledok dosiahnuť.
Kľúčový nástroj, ktorý zabezpečí, aby všetko v rámci projektu šlo hladko a v súlade s časovým a obsahovým plánom projektu je práve dobre fungujúca komunikácia.
Najdôležitejšou úlohou každého lídra je navnímať rôzne povahy členov tímu a tak z tímu vytvoriť efektívne fungujúci organizmus. Každý z nás je individualita a preto každý z nás potrebuje iné podnety, ktoré aktivujú a stimulujú náš osobný potenciál. Jednou, veľmi podstatnou úlohou každého skvelého lídra je preto neustále hľadanie spôsobov, ako u každého člena tímu aktivovať a udržať pozitívny tvorivý potenciál. Jednoducho povedané – skvelý líder pomáha členom tímu rásť a on sám rieši veci tak, aby bol príkladom a zároveň učiteľom pre ostatných.
Niekedy sa stáva, že členovia tímu sú nielen vekovo, ale aj povahovo natoľko rozdielni, že líder sústreďuje významnú časť svojej energie práve na to, aby tieto individuality presvedčil, že cieľ je možné dosiahnuť jedine spoločnou tímovou prácou a dobrou komunikáciou. Pretože jedine tak je totiž možné docieliť, aby sa naplnil zámer, prečo tento tím vznikol – PRODUKT, ktorý si klient objedná a za ktorý aj rád zaplatí. A je viac menej jedno, či ide o externého alebo interného klienta.
Momentálny demografický vývoj v našich zemepisných šírkach nie je veľmi priaznivý a obrázok dole, ktorý som si s dovolením požičala z prezentácie Tomáša Hladíka z firmy Logio pre konferenciu OMAINTEC 2024 dokazuje, že momentálne je rozdiel v počte zamestnancov, odchádzajúcich na dôchodok cca o 30 % vyšší ako počet mladých, ktorí prichádzajúcich do pracovného kolotoča.
Čiže či chceme alebo nie, potrebujeme ich v našich tímoch, lebo ešte mnoho vody pretečie v Dunaji, kým nám s takýmto problémom bude vedieť pomôcť umelá inteligencia. Momentálne ju vieme v rámci údržby technických zariadení a tzv. ťažkého priemyslu využiť v náš prospech na maximálne 5 %.
Z toho vyplýva, že súčasná doba priniesla pre lídrov nový, pomerne náročne zvládnuteľný fenomén a tým je zaraďovanie sa novej generácie Y do našich pracovných tímov. Keďže ja sama mám dcéry, ktoré k tejto generácii patria, venovala som čas prieskumom toho, čo hovorí na túto tému teória a čo z toho je aplikovateľné v praxi. Mám preto tú výhodu, že poznatky z praxe mám doslova z „prvej ruky“. Sú mi známe fakty, čo je pre moje dcéry v práci dôležité, čo ich motivuje a pozitívne stimuluje k podávaniu lepších výkonov a čo im dáva im zmysel, aby fungovali v súlade s tímovým duchom. Zároveň na druhej strane viem, čo je ich KO kritériom, čo nie sú ochotné ako zamestnankyne tolerovať a kde sú pomyselné hranice „dosť“.
Generácia Y je známa pod pojmom Mileniáli, môžeme sa však stretnúť aj s mierne pejoratívnym označením SNOW FLAKES. Toto pomenovanie dostali vďaka tomu, že sme ich my, ich rodičia presvedčili, že sú jedineční ako každá snehová vločka – každá snehová vločka má totiž svoj jedinečný tvar, žiadna z nich nikdy nie vo svojej podobe rovnaká. V našich deťoch sme tak výchovou umocňovali ich špecifickú výnimočnosť a individualitu.
Bohužiaľ častokrát sme ich neviedli svojim správaním a výchovou k tomu, aby sa naučili riešiť a prekonávať prekážky, ktoré ku každodennému životu nepochybne patria. Snažili sme sa ich chrániť a usmerňovali ich cestu životom tak, aby problémy a prekážky konfrontovať nemuseli. Každá minca má však dve strany – dôsledkom tejto výchovy je, že ak tento mladý človek musí čeliť väčšej prekážke, nemá vyvinutú schopnosť, aby tejto výzve čelil a preto sa „rozpustí ako snehová vločka“.
Nemám rada zovšeobecňovanie, ale jedno je neodškriepiteľné – sú to naše deti, alebo deti našich rovesníkov. A je len a len na nás, generácii X, či sa s nimi naučíme spolupracovať tak, aby sme ich pochopili a stimulovali ich tvorivý potenciál, alebo ich budeme odmietať ako nepoužiteľnú pracovnú silu. V tom druhom prípade však prídeme určite o možnosti, ktorými títo mladí ľudia disponujú a nikdy sa nedozvieme, čo sme mohli spoločným úsilím vytvoriť, ak by sme sa rozhodli ich vnímať a viac im naslúchať.
Či si to chceme, alebo nechceme priznať, táto generácia má svoje slabé stránky, ale aj svoje prednosti, ako každá pred ňou a každá po nej. Faktom je, že my, ako lídri urgentne potrebujeme doplniť naše tímy o ľudí, ktorí vnesú do akejkoľvek problematiky nový pohľad na vec. Ak si chceme udržať atraktivitu a konkurencieschopnosť, potrebujeme pomyselne „otvoriť dvere invenčnosti“ a novým nápadom.
Iste, môžeme viesť polemiky na tému, ako sa pomaly umelá inteligencia vkráda do našich bežných aj pracovných životov. Avšak nezabúdajme, že ten náš „ľudský počítač“ v sebe skrýva obrovský tvorivý potenciál, ktorý má každý z nás v sebe. To platí najmä v inžinieringu, kde denne riešime zložité a neštandardné technické a technologické situácie, na ktoré je potrebné vymyslieť a aplikovať neustále nové riešenia a to vieme docieliť vďaka našim neprenosným zručnostiam a skúsenostiam.
A ako teda pracovať a pritom nebojovať s generáciou Mileniálov?
Pre generáciu Y sú pocity vysoko dôležité a potrebujú mať pocit, že ich práca má zmysel. Musia vnímať, že svojou prácou dokážu niečo významne ovplyvniť. Neodpúšťajú neplnenie sľubov zamestnávateľov a work life balance je pre nich na prvom mieste. Možno za tým je fakt, že pre generáciu X, teda pre nás, ich rodičov, je príznačný workoholizmus? Možno dostali teda už v detstve návod, ako svoj život nechcú žiť? Možno.
Ďalšou charakteristikou ľudí z Generácie Y je, že neradi telefonujú. Telefonát pre nich znamená niečo súrne a dôležité. Ak však zistia, že to nebolo ani súrne a ani dôležité, sú rozladení a mrzutí, pretože ich to iba „zbytočne“ vyrušilo v pracovnej činnosti. Preto, ak chcete s nimi komunikovať, píšte im správy cez mobil alebo chat, mail a oni si ju prečítajú, akonáhle dokončia prebiehajúcu úlohu, na ktorú sa sústredili. Ak sa nad tým zamyslíte, je to ich silná stránka, pretože sa chcú naplno venovať tomu, čo práve robia, chcú byť čo najviac efektívni a nechcú byť pomalší neustálym vyrušovaním.
Ak Mileniáli argumentujú alebo nesúhlasia, neberte to osobne, z ich strany nejde o kritiku, ale o ich osobné nastavenie a vyjadrenie toho, že im na veci záleží. Ak sa prestanú sťažovať a komentovať veci, vnášať do problematiky svoj osobný pohľad, je to znamenie, že už s nimi nemusíte počítať, pretože si začali hľadať nové miesto. Vďaka sociálnym sieťam majú výborný prehľad, ktorý zamestnávateľ si ich vie vypočuť, podporiť ich kreativitu a osobný potenciál. Zároveň dnešná doba je príznačná tým, že head hunting funguje veľmi rýchlo a efektívne.
Určite teda zabudnite na argument, že by nám „mladí“ mali byť vďační, že im poskytujeme priestor uplatniť sa. Táto manipulačná technika možno fungovala za našich čias, u Mileniálov s ňou neobstojíte.
Ako teda vieme úspešne zvládnuť fenomén Mileniálov?
Aké možnosti máme, aby sme tejto generácii porozumeli a našli „spoločnú reč“?
Ako aktivovať a stimulovať jej tvorivý potenciál, ktorý bezpochyby prinesie úžitok tímu ako celku?
Mnohí, ktorí ma poznajú nebudú vôbec prekvapení, ak poviem, že riešenie je veľmi jednoduché a zároveň ťažké. RIEŠENÍM je KOMUNIKÁCIA. Nakoľko každá generácia má svoje silné ale aj slabšie stránky je potrebné nájsť cestu, ako sa jednotlivé generácie v pracovných tímoch môžu od seba čo najviac naučiť a obohatiť sa.
Môžeme nútiť ľudí robiť veci, ktoré im prirodzene nie sú blízke a zdokonaľovať ich v tom, čo ich nebaví, ALEBO môžeme v rámci tímu rozdeliť úlohy tak, aby sa každý mohol rozvíjať v tom, v čom je silný a čo je mu prirodzene bližšie.
Nosným pilierom fungujúceho líderstva je správne nastavenie efektívnej obojsmernej komunikácie v tíme. Pozor, komunikácia nie je rozprávanie. Komunikácia je naslúchanie, kladenie otázok a pochopenie odpovedí. Iba tak sa je možné vytvoriť skutočné porozumenie – keď dochádza k obojsmernému toku informácií.
Čím viac s niekým komunikujeme, teda čím viac sa o jeho osobu a jeho názory zaujímame, tým viac sme schopní súhlasiť s jeho pohľadom na vec, na rôzne situácie. To je jediný spôsob, ako si dokážeme vytvárať s niekým vzájomný vzťah – afinitu. Veľkosť takto vytvoreného rovnostranného trojuholníka vyjadruje POROZUMENIE medzi dvoma stranami komunikácie.
Ak má niekto iný názor ako vy a nedáva Vám zmysel, čo hovorí, je to jedine kvôli tomu, že niečo ešte nemáte pochopené. Pýtajte sa ho otvorené otázky. Prečo si to myslíš? Aké máš s tým skúsenosti? Kde si sa s danou oblasťou už stretol? Ak budete naslúchať a na základe toho reagovať správnymi otázkami, jedine vtedy máte šancu postupne vytvárať porozumenie. Výsledkom dialógu nemusí byť bezpodmienečne zdieľanie spoločnej reality – teda spoločného názoru. Niekedy zistíte, že možno každý z vás má na danú problematiku svoj uhol pohľadu a iný názor. Čo však docielite je, že vnímaním toho druhého vytvoríte náklonnosť.
Jedna krásna myšlienka vystihuje podstatu akéhokoľvek pozitívneho tvorivého potenciálu:
„ZLO je nákazlivé, Ale aj DOBRO“. Ak si to premietneme do komunikácie, znamená to, že ak niekomu prejavíme úctu tým, že ho pozorne počúvame, prejavíme rešpekt s jeho osobným názorom aj napriek tomu, že jeho názor nezdieľame, tak je to len otázkou času, kedy v iných témach nájdeme „spoločný menovateľ“.
A čo ešte pomôže? Vytvorte v tíme zo života a práce hru. Definujte si v tíme spoločne vaše ciele. Určite si, čo chcete a prečo to chcete dosiahnuť. Prejavte dôveru členom tímu – delegujte zodpovednosť a zadeľte zrozumiteľne právomoci a kompetencie. To je cesta, ktorou dokážete získať veľmi veľa. Dokážete tak vytvoriť synergiu, pretože podporíte tímového ducha každého jednotlivca. Vytvoríte priestor na to, aby sa veci zlepšovali, zdokonaľovali. Dokážete tak možno objaviť skrytý tvorivý potenciál každého člena tímu, o ktorom ste doposiaľ ani netušili. O to rýchlejšie je potom možné naplniť cieľ a získať vytúžený výsledok.
A nezabudnite každý úspech spoločne osláviť. Pretože veľké ciele prinášajú prirodzene so sebou aj veľké bariéry, ale ak ich prekonáte, tak ten pocit šťastia v tíme treba udržať čo najdlhšie.
Mnohí lídri sa po úspechu zabúdajú zastaviť, zosumarizovať, čo a prečo sa niečo podarilo. Pretože na stole je pravdepodobne už ďalší nový projekt, ktorý mal byť ideálne hotový už včera a na oslavy, teambuildingy a vyslovené slová uznania za dobre odvedenú prácu už nie je čas.
Nepodceňujte to! Nezabúdajte na to! Garantujem Vám, že budete veľmi milo prekvapení, aké sladké ovocie Vám to prinesie.
Na strane druhej je určite dôležité potrebné zhodnotiť, čo a prečo sa niečo nepodarilo. Riešte to spoločne ako tím, hľadajte a nájdite spôsoby, ako to môže byť nabudúce lepšie a efektívnejšie. A samozrejme – nezabudnite si to spísať a následne v si rámci tímu zadeliť zodpovednosti. A to tak, aby bolo jednoznačné a jasné, kto a v akom čase zabezpečí a dosleduje implementáciu dohodnutých zlepšení do praxe.
Viete, akú spätnú väzbu som mala od svojich ľudí, keď som sa ich pýtala, čo bola pre nich po úspešnom zvládnutí stanoveného cieľa najväčšia odmena? Nie, neboli to peniaze a ani darček. Bola to pozornosť, budovanie tímového ducha. Pozvala som ich na dvojhodinový obed, kde sme spoločne viedli komunikáciu na akúkoľvek tému, o ktorej sa chceli rozprávať. A vrátilo sa mi to mnohokrát a v rôznych podobách, verte.
Whether we perceive it positively or not, the young generation is starting to gradually integrate into the work process. It is starting to form an integral part of our work teams. However, the young generation of co-workers is different from us, the older ones. What options do we have to understand this generation and find a "common language"?How to raise her potential, which will undoubtedly benefit the team as a whole?How to create and lead an effectively functioning work team in which different age groups are represented?
