Vybrané možnosti využitia dreva v energetike SR

Úvod

Makroekonomické prostredie SR charakterizuje v súčasnom období zložitá ekonomická situácia. Uplatňovanie radikálnych reštrikčných opatrení sa prejavilo mimo iného v znížení salda zahraničného obchodu o 43 % ako aj znížením záporného salda štátneho rozpočtu o takmer 44,9 %.

V energetickom sektore dochádza k postupnému znižovaniu spotreby uhlia, koksu a vykurovacieho oleja a zvyšovaniu spotreby zemného plynu a palivového dreva, pričom táto tendencia bude pokračovať aj v budúcnosti. Spotreba dreva na vykurovanie sa zvýšila približne o 1 500 ton [10]. Nákup tepla na vykurovanie objektov má už viac rokov stabilnú úroveň.

Ročný využiteľný potenciál biomasy v SR je 903 000 ton s energetickou hodnotou 8 769,40 TJ. Organizácie lesného hospodárstva v súčasnosti spotrebujú ročne len približne 10 až 15 000 ton palivovej biomasy. Aj v prípade úplného prebudovania energetických spotrebičov v lesnom hospodárstve spotrebuje toto odvetvie maximálne 15 % využiteľného potenciálu lesnej biomasy [10].

Inštitúcie i odborníci sektoru energetiky, sa dnes zhodujú s ekológmi a environmentalistami z mimovládnych organizácií v tom, že obnoviteľné zdroje energie sú jediné perspektívne domáce zdroje energie s minimálnym dopadom na životné prostredie. Ich využívanie môže významne prispieť k zvýšeniu zamestnanosti a k trvalo udržateľnému rozvoju regiónov [7],[9].

Súčasný stav využívania ušľachtilých palív a dreva

Najpoužívanejšími ukazovateľmi využívania energie vo väzbe na ekonomiku štátu sú spotreba primárnych energetických zdrojov v (PEZ) na vytvorený hrubý domáci produkt (HDP) a spotreba elektrickej energie (EF) na HDP. Ďalej sú to najmä spotreba PEZ na obyvateľa resp. spotreba EE na obyvateľa.

Tab.1 - Vývoj energetickej náročnosti

Poznámka: HDP_PPP je HDP prepočítaný na paritu kúpnej sily.

Obr. 1 - Vývoj ukazovateľov energetického hospodárstva krajín strednej a východnej Európy 1998/1999.

V tab.1, resp. na obr. 1 je znázornený vývoj energetickej náročnosti SR v porovnaní so štátmi EÚ, resp. vývoj ukazovateľov energetického hospodárstva v SR a štátoch strednej a východnej Európy [2].

Obr. 2 - Energetická náročnosť ekonomiky SR

Obr. 3 - Technicky využiteľný potenciál obnoviteľných zdrojov energie

Obr. 2 zobrazuje energetickú náročnosť ekonomiky SR a obr. 3 zobrazuje technicky využiteľný potenciál obnoviteľných zdrojov energií. Keďže v ďalšom sa bude článok zaoberať hlavne biomasou a drevom sú v tab. 2 zahrnuté možné energetické zisky z tohto zdroja [3].

Tab.2 - Možné energetické zisky z využitia biomasy pre energetické účely

Na obr.4 je znázornené postavenie SR v porovnaní so svetom z hľadiska lesnatosti a následný obr.5 znázorňuje rozdelenie pôdy v SR. Z oboch uvedených obrázkov je zrejmé, že SR patrí medzi štáty vysoko lesnaté a že existujú tu reálne možnosti pre lepšie a efektívnejšie využívanie dreva v SR. Tieto fakty sú úzko späté s hlavnými smermi rozvoja lesného hospodárstva v roku 2001, ktoré určujú v prvom rade Programové vyhlásenie vlády SR z roku 1998 a Návrh koncepcie lesníckej politiky do roku 2005.

Obr. 4 - Porovnanie lesnatosti SR s inými krajinami

Obr. 5 - Rozdelenie pôdy SR podľa jednotlivých sektorov

Vývoj cien ušľachtilých palív a dreva

Vývoj cien elektriny, zemného plynu, ropy a ďalších palív bol publikovaný mnohokrát a preto ho autori v článku neuvádzajú. Avšak zrejmou skutočnosťou ostáva postupný a permanentný nárast cien jednotlivých palív [4],[8].

Obr. 6 - Porovnanie palív z energetického hľadiska a potrebné množstvo na výrobu 1 GJ tepla.

Na obr. 6 je znázornené porovnanie palív z energetického hľadiska v závislosti na ich potrebnom množstve pre získanie 1 GJ energie. Ročne náklady na vykurovanie bytu, resp. rodinného domu, v cenách roka 1999, sú zrejmé z obr. 7.

Obr. 7 - Ročné náklady na vykurovanie bytu, resp. rodinného domu

Pre lepšiu prehľadnosť a názornosť je na obr. 8 znázornený vývoj cien tepla vrátane DPH a tepla v palive v odštepnom závode SE -TEKO Košice, z ktorého je zrejmá rozdielna rýchlosť nárastu ceny uhlia (drevo je prakticky o málo lacnejšie a kopíruje túto cenu) a tepla z centrálneho zdroja [1]. Toto je jeden z dôvodov, ktorý vedie mnohých odberateľov k návratu ku "klasickým" palivám a k odpájaniu sa od centrálnych zdrojov tepla[7].

Obr. 8 - Vývoj cien tepla a tepla v palive

Záver

Ťažisko znižovania energetickej náročnosti spočíva vo vyššom zhodnocované energetických vstupov do procesov výroby, služieb a spotreby. Jednou z priorít je legislatívne i ekonomicky podporovať úspory energie a využívanie obnoviteľných energetických zdrojov.

Lesy pokrývajú viac ako 40% územia SR čím sa stávajú obrovským potenciálom z hľadiska naakumulovanej a obnoviteľnej energie [6]. Autori poukazujú na túto skutočnosť cez prizmu rýchleho nárastu ceny ušľachtilých palív (ktorých ložiská sa naviac postupne vyčerpávajú) oproti pomalému nárastu ceny dreva ,ako obnoviteľného zdroja energie.

Literatúra
[1] Ferenci, J.: Súčasnosť a budúcnosť teplární na Slovensku. Energia, 3, jún 2001, 25-27
[2] Kučera, M.: Podpora efektívneho využívania energie v SR. Energia, 1, 1999, 15-23
[3] Apalovič, R.: Energia pre budúcnosť. Energia, 2, 2000, 1, 70-72
[4] Horák, M. - Krupa, I.: Porovnanie palív z ekonomického a ekologického hľadiska. TZB Haus Technik, 21, 1999, 2 , 48-50
[5] Guliková, E.: Zemný plyn - postavenie na trhu energií a cenotvorba. Modrý plameň, 2, 1999, 5, 6-7
[6] Kačík, F. - Kačíková, D.: Všeobecná a analytická chémia. Skriptum TU Zvolen,1999, 231 s.
[7] www.mzp.sk
[8] Novák - Marcinčin, J. - Pavlenko, S.: Special sofware for computer aided manufacturing of pipeline energetics systems coponents. In: III. Konferencja Naukowo - Techniczna, Krakov, september 2000, 155-159
[9] Ladomerský, J. et al.: Energetika a životné prostredie. Skriptum TU Zvolen, 2000, 255 s.
[10] Správa o lesnom hospodárstve v SR 2000. Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Bratislava, november 2000, 65 s.
[11] www.mzp.sk
[12] Hrubina,K. et al: Mathematical Modelling of Technical Processes. Informatech Ltd., 2001, 217s., ISBN 80-88941-18-0