Dušan Petráš: Dúfam, že po vstupu do EU nezabudneme, kde sme sa narodili!
 Odborný životopis |
Ako už názov rubriky naznačuje, širší rámec pre odbor v ktorom pôsobím je TZB, v rámci neho sú to však najmä systémy techniky prostredia, nakoľko výrazným spôsobov jednak ovplyvňujú, ale i determinujú energetickú náročnosť prevádzky budov, ich environmentálnu bezpečnosť a v neposlednom rade i ekonomickú efektívnosť.
Kdy a jak jste se poprvé dostal k Vašemu oboru?
Ako poslucháča Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave v rokoch 1975 - 1980 ma zaujali disciplíny súvisiace s tvorbou prostredia budov, či už z pohľadu stavebnej fyziky (tepelná technika, akustika, osvetlenie ... ), alebo technických zariadení budov (vykurovanie, vetranie, klimatizácia ... ). Keď som štúdium končil, práve vznikla na fakulte nová Katedra TZB, takže mal som šťastie, že problematika, ktorá ma počas štúdia zaujala bola i inštitucionalizovan v podobe nového pracoviska, kde som neskôr nastúpil.
Kdo byl pro Vás největším vzorem a kdo učitelem?
Opäť som mal v živote veľké šťastie, tak na dobrých učiteľov, ale i vedcov, ako i na ľudí okolo seba ...takže nerád by som na niekoho zabudol. Ale predsa! Prvým, kto ma ovplyvnil v ďalšom smerovaní bol môj vedúci diplomovej práce, neskôr školiteľ počas vedeckej ašpirantúry - nestor stavebnej fyziky na Slovensku, Prof. M. Halahyja, DrSc. následne vedec svetového formátu - Prof. P.O.Fanger, D.Sc., riaditeľ Medzinárodného Centra pre Energie a Vnútorné prostredie budov na DTU v Lyngby v Dánsku, kde som sa počas študijného pobytu (pred 20 rokmi) dostal k vede najvyššieho rangu, čo ma "poznačilo" na celý život. Ako mladý asistent som sedel v jednej kancelárii s nestorom vykurovania na Slovensku - Prof. Ing. J. K. Pekarovičom, DrSc., ktorý mi bol vždy príkladom ideálnej kombinácie znalostí i skúseností tak projektanta a konštruktéra, ako pedagóga i vedca, ale aj experta a súdneho znalca. Bojím sa pokračovať..., ale ešte predsa spomeniem kolegu, prvého predsedu SSTP Doc. Valenta, s ktorým sme budovali novú
odbornú spoločnosť (SSTP) na Slovensku, no a v Čechách mi bol a dodnes je vzorom Doc. Dr. Ing. J. Cihelka.
Co považujete za dosavadní největší úspěch ve své práci?
Ťažko jednoznačne povedať, čo je najväčší úspech v práci, snáď, že ma odborná komunita doma i v zahraničí pozná i rešpektuje... Ale, ak by som uviedol niekoľko faktov z môjho života - spoluzakladateľ jediného odborného časopisu TZB na Slovensku i rovnomennej výstavy, nositeľ Ceny Literárneho fondu za najlepšiu technickú literatúru v r. 1966 (Monografia Energetický Audit Budov - spoločne s T. Dahlsveenom), možno i to, že som bol relatívne mladý vymenovaný za Docenta (32r.) i profesora (42r.), alebo, že ma vybrali spomedzi 200 uchádzačov na študijný pobyt v Oxford University, v poslednom rade však jednoznačne moje zvolenie za prezidenta REHVy - Európskej Federácie Spoločností TZB.
Co Vám v současné době nejvíce vadí ve Vašem oboru?
Najprv mi vadilo, že v našom odbore po roku 1 990 začalo pôsobiť veľké množstvo podnikavcov, bez patričného vzdelania i skúseností, stačilo ovládať svetový jazyk. Dnes je situácia už iná, avšak mrzí ma, že napriek vysokej
vzdelanostnej úrovni upadá vývoj i výroba pôvodných domácich výrobkov, zariadní i technológií a začíname sa stávať dílermi nadnárodných koncernov v globalizovanom prostredí - alebo to nie je chyba?
Co se podle Vás významného v oboru změní do roku 2010?
Domnievam sa, že prioritu budú mať nové progresívne technológie, s nízkou prevádzkovou energetickou náročnosťou, s priaznivým environmentálnym dopadom, ktoré budú schopné zabezpečovať pohodu a komfort, zdravie a bezpečnosť, ale aj určitú informačnú a dátovú autonómnos, teda atribúty inteligentnej, pokiaľ možno i zdravej budovy.
Co by měly pro tento rozvoj udělat státní orgány SR?
Hm - musím odpovedať? Áno? Tak veľmi veľa.
Pokud SR vstoupí v roce 2004 do EU, bude to pro Váš obor přínosné?
Som presvedčený, že vstup do EU bude znamenať úplne novú dimenziu pre každého z nás, tak ľudsky ako i profesne, náš odbor nevynímajúc. Verím, že v novom priestore trhu práce sa vzdelanostne nestratíme, avšak dúfam, že nezabudneme, kde sme sa narodili!
Jaké máte zájmy nebo koníčky mimo svou práci?
Napriek tomu, že práca je čo sa týka času asi mojou najväčšou záľubou, mám i koníčky, takže hrám pravideľne tenis, v minulosti i ligu basketbal, mám rad muziku 60 rokov od Beatles a Rolling Stones až po Olympic, no a pri častých cestách po svete veľa fotografujem i filmujem, takže snažím sa prácu kompenzovať i inými aktivitami.
Máte nějaký osobní cíl, kterého byste chtěl v příštích letech dosáhnout?
Myslím si, že každý si dáva určité ciele príznačné pre rôzne etapy života, mne sa ich našťastie mnoho už podarilo i splniť. Takže dnes, keď predsa už nie som tak mladý, si čoraz viac uvedomujem význam rodiny, ďalšej budúcnosti mojich dievčeniec (teda manželky a 2 školopovinných dcér), preto asi najväčším zadosťučinením pre mňa bude, keď moji blízki a priatelia budú radi so mnou tráviť svoj čas i v budúcnosti.
